Narodila sa v roku 1960 v Humennom. Absolvovala Teologický inštitút Univerzity Komenského v Bratislave a odbor špeciálnej pedagogiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
V rokoch 1997-2013 pôsobila ako rehoľná sestra Rádu Božského Vykupiteľa v Snine. Pracovala s rómskymi deťmi a mládežou súbežne vo viacerých záujmových činnostiach. V roku 1997 založila detský divadelný súbor Čhave kamoro – Deti slnka, s ktorým naštudovala množstvo prevažne autorských divadelných inscenácií, krátkych divadelných vystúpení či sólistických prejavov. Súbor získal mnoho ocenení na Slovensku i v zahraničí (1.miesto v celoslovenskej súťaži detskej dramatickej tvorby Zlatá priadka v Šali – 2004, Hlavná cena v celoslovenskej súťaži kresťanských divadiel Gorazdov Močenok – 2003). V roku 2002 sa súbor zúčastnil II. medzinárodnej súťaže Wigraszek v poľských Suwalkách, kde o rok neskôr získal Grand Prix, Cenu za herecký výkon a Cenu detskej poroty. Popri dramatickej tvorbe rozvíjala u detí vzťah ku folklóru v tanečnom i speváckom prejave, iniciovala s deťmi výtvarné a fotografické aktivity. Celú činnosť pastoračného úsilia sestry Stellamaris motivoval záujem rómskych detí a mládeže o poznanie vlastnej identity a kultúry, pričom kriticky, vtipne a s nadhľadom reflektovali vlastnú komunitu prostredníctvom rôznych výrazových prostriedkov a umeleckých aktivít. Neskôr pribudli k rómskym deťom aj deti zo sociálne slabších rodín nerómskeho pôvodu a táto dimenzia preklenutia bariér priniesla do jej činnosti nový rozmer. Ako referentka pre sociálne otázky na Mestskom úrade v Snine sa sestra Stellamaris podieľala na iniciovaní a realizácii viacerých sociálnych projektov v oblasti vzdelávania a výchovy mládeže.
Vnímavá na podnety svojho prostredia začala v roku 2002 zaznamenávať a sprostredkovávať svoje zážitky prostredníctvom fotografického objektívu. V prvom momente dokumentačný charakter vlastnej činnosti prerástol vo vážnejší fotografický záujem a v spolupráci s vtedajším Vihorlatským osvetovým strediskom v Humennom objavila nový osobnostný i pastoračný rozmer.
Prioritou zostávalo prostredie a život rómskej komunity, ale postupne si začala hlbšie všímať vzťahy, zamýšľať sa nad kompozíciou obrazu a jeho významu v sérii príbehov. Vyššiu výpovednú hodnotu dosahovali portréty aj vďaka jej osobnému poznaniu portrétovaného človeka. Obohatila tematický okruh o zátišia, krajinu a pozoruhodný bol tvoriaci sa fotografický koncept zo života spolusestier.
Aktívne sa začala zapájať do postupových súťaži neprofesionálnej fotografickej tvorby. Z nich si odniesla viacero ocenení, včítane 2. ceny v celoslovenskej súťaži v Banskej Bystrici v roku 2004 a v tej istej súťaži v roku 2010 získala za fotografiu z cyklu Meditácia 1. cenu. Autorsky sa predstavila v roku 2003 v Bratislave, v roku 2004 v Humennom a v Snine, v roku 2007 v poľskom Przemyśli a v roku 2010 tematickým cyklom Moja misia opäť v Humennom. V roku 2013 sa začala pripravovať na zahraničné misie a od roku 2014 pôsobí ako misionárka v Kamerune. Vzťah k médiu a výrazovým prostriedkom obrazového záznamu v nej pretrváva i naďalej. Uplatňuje sa fotograficky v dokumentácii svojej činnosti, zapája sa do postupových súťaží na Slovensku a vytvára veľmi pôsobivé cykly zo života komunity, prostredia a ľudí, ktorí ju obklopujú.
Mária Mišková
