1910 Koroľovo – 1969 Litvínov
Narodil sa 24.júna 1910 v dedinke Koroľovo pri Mukačeve na Podkarpatskej Rusi. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Berehove a teologické v Užhorode a v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal v Katedrálnom chráme Povýšenia sv.Kríža v Užhorode 28.júla 1935. V rokoch 1938–1950 bol kaplánom v Humennom a Sopkovciach. Jeho veľkým koníčkom bolo fotografovanie. Bol aktívnym členom fotoskupiny pri Klube slovenských turistov a lyžiarov v Humennom. V decembri 1943 sa v Humennom aj za jeho účasti uskutočnila 1.výstava fotografií slovenských fotoamatérov. Ďalšie výstavy absolvoval v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Banskej Bystrici a Bratislave. Spomienky jeho bývalých žiačok zaznamenávajú ocenenie – Zlaté jabĺčko na výstave fotografií vo Francúzsku. Keresztényho fotografie sa objavili aj v dobových kalendároch a časopise Misia.
Námety nachádzal vo svojom najbližšom okolí, krajinu pri sútoku riek Laborca a Cirochy, ľudí v miestach svojho pôsobenia (Humenné, Hažín, Sopkovce, Kudlovce, Kamenica). Často fotografoval deti a mládež, ktorým venoval celý svoj apoštolát a zaúčal ich aj do tajov fotografovania.
V rámci „Akcie P“ (v roku 1950) ho internovali do tábora nútených prác v Novákoch, neskôr do Hlohovca, a nakoniec do sústreďovacieho tábora v Pezinku a v Podolínci. 20.11.1951 bol z Podolínca prepustený a vysídlený do Čiech. Na Štátnom majetku v Turnove bol kŕmičom kráv a ošípaných. Následkami nešťastného pádu a operácie hlavy trpel po zvyšok života. Jeho posledným pracovným miestom boli Chemické závody v Litvínove, kde 25.januára 1969 zomrel. Miesto jeho posledného odpočinku v spoločnom hrobe nie je známe.
Dochované originály fotografií M.A.Keresztényho sa nachádzali v rodine Jozefa Klimčáka, ku ktorej Keresztény prechovával priateľské vzťahy a pred svojím núteným odchodom z Humenného im svoju fotografickú pozostalosť v počte okolo 90 fotografií z obdobia rokov 1938–1950 odkázal. V súčasnosti tvoria Osobitný fond SNG v Bratislave.
Keresztény vo fotografickej tvorbe zastupoval kresťanské a sociálne témy svojej doby, ako ich bezprostredne vnímal v prostredí Horného Zemplína.
V období medzi dvoma vojnami dominoval v slovenskej fotografii „obdiv ku krásam Slovenska“, jeho krajiny, prírody, vidieckeho človeka a jeho života. Ako hlavného predstaviteľa tohto prúdu vnímame Karola Plicku. Je známe, že Plicka ako dôsledný etnograf, fotograf, filmár robil svoje výskumy aj na severovýchode Slovenska. Dôkaz, či sa Keresztény s ním a jeho tvorbou stretol, neexistuje. No spôsob fotografického videnia sveta ich v určitých náznakoch spája. Aj u Keresztényho sa stretneme s istou mierou neostrosti obrysov, difúznym svetlom a protisvetlom, ktoré dodávali fotografiám osobité „impresionistické“ čaro, ktoré bolo mimoriadne vhodným pre fotografovanie idylických výjavov zo života vidieka. Fotografoval ľudí na poli, na lúkach, pri praní na rieke, na priedomí, pri modlitbe pred kostolom, v krojoch a pracovných odevoch. Všetky detaily na jeho fotografiách sú presne a detailne zaznamenané. Fotografie majú silný sociálny aspekt, samotní zobrazovaní sú však vo svojom postavení vnímaní dôstojne a pokojne napriek faktu, že sa autor pri zobrazovaní dobového prostredia stretával aj s prvkami hospodárskej krízy a jej vplyvu na obyvateľov. Spoločenskokritický podtext vyrastá akoby z pozadia záberov, možno i mimo uvedomelého zámeru autora. Živý postreh, presvedčivé fotografické zvládnutie (svetlo, kompozícia, pohybová dynamika a zreteľná formulácia idey) sú typickými znakmi Keresztényho humanistického obsahu tvorby.
V roku 1995 boli fotografie sprístupnené v Užhorode. Výstava predstavovala symbolický náznak autorovho návratu do vlasti po 45 rokoch od jeho smrti.
Mária Mišková
Mikuláš Aurel Keresztény
