„Niekedy v zime roku 1985 som prišiel do Ruského.
Dedina bola prázdna, nikde nikoho. Vlastne, dedina bola takmer zbúraná. Z bývalých domov vyčnievali iba komíny, všetko bolo prikryté snehom. Všade sa rozprestieralo ticho. Bol krásny slnečný deň. Prišiel som k drevenému krížu a tam som si sadol. Pocítil som nesmierny žiaľ a smútok. Taký, aký cítil môj otec, keď hovoril, že on sa nechce sťahovať.
Vtedy som ho pochopil.
Sediac pod tým krížom v zasneženej krajine, v ktorej vyčnievali iba komíny bývalých domov, prišla na mňa taká clivota, že som nebol schopný zdvihnúť fotoaparát a fotografovať. Ten kríž pri dome bol nádherný. Dom ešte stál, ale už nemal strechu, okná boli rozbité. Len jabloň, kríž a pod krížom kuchynský stôl, na ktorom bola kopa snehu. Vietor naň naniesol závej. Samo osebe to bolo pôsobivé. Isus Christos tam stál opustený. Opäť som si sadol a pozeral. Možno 20 minút som takto dojatý sedel. Až potom som si to odfotografoval.
Na jar som opäť prišiel na to miesto. Dom bol už celkom zbúraný a namiesto neho tam stál veľký buldozér, ktorý dom zbúral a nahrnul suť z domu do pripravenej veľkej jamy. Jamu zakryl hlinou a dom bol pochovaný.
Drevo zo strechy si niekto rozobral a použil na ďalšiu stavbu.
Bolo to moje posledné stretnutie s obcou v čase, keď sa tam ešte zachovali aké-také zvyšky domov a stopy po jej obyvateľoch.“
Úryvok z pripravovanej knihy: Rodáci moji ...
„Rodáci moji...“ je precíznym výstupom dlhoročného fotografovania, neúnavného hľadania, uvažovania o rodnom kraji, jeho pôvodnom rusínskom národe, jeho osudoch a mentalite, o mnohorakých tradíciách a sile východného vierovyznania. V tomto projekte sa zlievajú všetky pramienky tém a žánrov, s ktorými autor intuitívne fotograficky pracuje celý život. Zámerom autora je bez falošnej snahy sentimentálneho prikrášľovania a hymnickej ódy, vytvoriť objektívno-reálny pohľad na krajinu a jej ľudí s plným priehrštím lásky a úcty k tomu, čo zachytáva jeho objektív. Autorovi nejde len o fotografický dokument, ale aj výskum a osobitý zber dobových fotografií z rodinných albumov Ruščanov. Ich elektronické archivovanie a retušovanie je ďalšou devízou projektu. Snahou autora je vytvoriť epický obrazový príbeh o minulosti, súčasnosti a možno načrtnúť i víziu nie ľahkej budúcnosti Rusínov, žijúcich na tomto malom kúsku zeme, kdesi v cípe severovýchodného Slovenska. V poslednej dobe dochádza k vymieraniu dedín na tomto území, preto je projekt „Rodáci moji...“ o to viac naliehavý a aktuálny.
Daniela Kapráľová
