Jozef Lauruský sa premiérovo predstavuje výberom, ktorý v sebe nesie formálne a obsahovo odlišné vizuálne videnie sveta, s akým sme sa konfrontovali v jeho doterajšej tvorbe.
V prvej časti výstavy Dukla ešte zachováva status klasickej dokumentárnej čiernobielej fotografie s výrazným výtvarným dôrazom. Pietne miesto, zaujímavé pohľady, priehľady, detaily sôch a súsošia, vojenské artefakty rozmiestnené v atmosfére temer posvätného ticha sú autorovým vkladom a úctou k 80. výročia oslobodenia.
V druhej časti výstavy autor predstavuje práce, vytvorené fotografikou - výtvarnou fotografickou disciplínou, ktorá osobitným spôsobom vyhotovovania negatívu i pozitívu vynecháva nepodstatné časti obrazu, abstrahuje ho a tvorivo premieňa. Vďaka rôznorodým nástrojom počítačových programov a vlastnej invencie, môže autor popustiť uzdu fantázie v prospech skladania prekvapivo pôsobiacich obrazov. Používa pritom niekoľko postupov, či už výberom vhodných nástrojov a zmenou ich vlastností, efektívnym používaním vrstiev, vkladaním iných snímok a prvkov do fotografie, uvedomelou prácou s deformáciou a perspektívou, vytváraním tieňov, odrazov a iných efektov. Skúsený autor vie vyhľadať fotogenické motívy a predstaviť si konečný výsledok. Dokáže vidieť krásu aj v obyčajných veciach, niekedy dokonca aj v tých „nepekných“ (napr. posprejovaná stena, hrdzavý nosník mosta, rozhádzané smetie ... )
V skratke fotograf musí v sebe absorbovať:
Všímavosť – keď objavuje zaujímavé detaily, svetlo, tvary, štruktúry a to nielen vôkol seba, ale aj nad a pod sebou.
Predstavivosť – tvorí asi najzložitejšiu časť fotografického videnia. Je okrem iného kreovaná aj napozeraným množstvom fotografií, umeleckých diel rôznych žánrov, „trénovaním“ vizuálnej pamäti.
Kompozíciu – ktorej znalosť umožňuje autorovi odlíšiť, čo je hlavné, čo je vedľajšie a vhodne to zakomponovať do formátu záberu. Skúsené oko dokáže nachádzať rýchle kombinácie zaujímavých prvkov.
Samotný proces fotografovania (expozičné nastavenia, vplyv ohniskovej dĺžky na uhol záberu, perspektíva, hĺbka ostrosti, vplyv blesku na svetelnú atmosféru ...) a jeho ovládanie má veľký vplyv na kreativitu autora. Čím ho lepšie ovláda, tým bude kreatívnejší. A potom samostatná dokončovacia fáza spracovania fotografie v počítači. Zaujímavý efekt či fotografický experiment je o slobode a kreatívnom vyjadrení autora, ktorý umožňuje preskúmať nové techniky, vyjadriť svoje myšlienky a pocity a posúvať hranice toho, čo fotografia môže byť.
Tretí výstavný blok tvoria diela, realizované výlučne počítačovou grafikou. Obrázky, ktoré boli vytvorené alebo upravované pomocou počítača. Podľa priestorových dimenzií rozlišujeme základné delenie na 2D (Je dané dvoma dimenziami - šírkou a výškou, ktoré vytvárajú plochu - rovinu) alebo 3D (Vytvára sa modelovaním a výsledkom je trojrozmerný útvar - model. Viacero modelov môže tvoriť scénu). Vďaka digitálnej podobe nasnímaných dát, otvára sa bohatá paleta možností editácie - úpravy základných charakteristík snímky (jasu, farebnosti, kontrastu, ostrosti, veľkosti). Ponúkajú sa aj možnosti retušovania – odstraňovania nedostatkov, selektívnych úprav jednotlivých častí fotografie, kombinácie viacerých snímok. Počítačová grafika má, samozrejme, široké uplatnenie v rôznych odvetviach. Našu pozornosť upriamime na jej vizuálne uchopenie autorových myšlienok, skrytých symbolov, abstrakcií reálneho sveta, vyjadrujúcich angažovaný postoj k dôležitým otázkam života, človeka, spoločnosti, odkazom na minulosť. V určitom zmysle Lauruského odkaz v tejto polohe, niekedy viac skrytej inokedy otvorenej zdôrazňuje naliehavosť súčasných tém. Nemusíme sa s autorom vždy stotožniť, ale jeho úprimný a nefalšovaný „výkrik“ odhaľuje hlboké a zásadné stanoviská. Hľadajme ich a objavujme! Časť z nich je skrytá v sprievodných titulkoch, časť si môžeme dotvoriť vo svojej mysli. Je to odvážny, vizuálne veľmi pôsobivý a pre doterajšiu autorovu tvorbu prekvapivý rozmer, dotvárajúci širokospektrálne záujmy a fotografickú zrelosť.
Mária Mišková
