V rokoch 1980–1988 zasiahla do života ľudí zo siedmych obcí na severovýchode Slovenska významná spoločenská zmena, v dôsledku ktorej sa obyvatelia Dary, Ostružnice, Zvaly, Veľkej Poľany, Smolníka, Ruského a Stariny pre výstavbu vodnej nádrže museli zo svojich domovov vysťahovať. Napriek tejto skutočnosti sa už takmer 30 rokov schádzajú generácie ľudí na miestach rodiska svojich rodičov či starých rodičov, aby si pripomínali korene, z ktorých vzišli a ktoré sú vždy bezpečným majákom v ich životoch.
Približne v tom čase sa uskutočňovala dokumentácia premeny tejto krajiny prostredníctvom záujmovej umeleckej činnosti fotografov, filmárov i výtvarníkov a v niektorých autorských výstupoch táto dokumentácia trvá do súčasnosti. Prebiehal i výskum a zber rodinných archívov z obce Ruské. Vznikol pomerne bohatý zbierkový fond, z ktorého výber môže byť dôstojnou prezentáciou a poctou kraju i ľuďom a súčasne pamäťou pre nasledujúce generácie.
Vo Vihorlatskom múzeu v Humennom v spolupráci s Urbárskym a pasienkovým združením Ruské so sídlom v Snine a Fotoklube Reflex zarezonovala myšlienka realizácie fotografického “Pamätníka“ v otvorenom priestore bývalej obce Ruské, ktorý by bol venovaný nielen ľuďom spod Pľaše (najvyšší vrch v Ruskom), ale aj turistom a náhodným návštevníkom tohto, na prírodné krásy bohatého kraja.
18. septembra 2016 táto myšlienka nadobudla konkrétnu podobu vo svojej prvej etape. Na fasáde „hájenky“ a v jej interiéroch bolo verejne sprístupnených 40 fotografií, ktoré predstavujú sugestívnu výpoveď o zaniknutej obci Ruské vo fotografickom dokumente. Dokument so silnou angažovanosťou do príbehu krajiny a sveta ľudí, ktorý zanikol. Popri autorských fotografiách, v ktorých dominovala najmä tvorba rodáka – fotografa Jozefa Lauruského, boli jeho súčasťou i snímky z rodinných albumov pôvodných obyvateľov.
Nedeľa 18. septembra 2016 bola mimoriadnym sviatočným dňom, zasväteným chrámovému sviatku narodenia Bohorodičky. Za účasti najvyššieho duchovného predstaviteľa pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku vladyku Rastislava bola posvätená nová kaplnka na miestach, kde pôvodne stála pravoslávna cerkov. Prítomní neskrývali dojatie ale aj radosť, že napriek vysídleniu a s tým spojených nových podmienok v ich životoch, ich putá k miestam a zvykom svojich predkov sú zachovávané.
Mária Mišková
